My thoughts: High Tatras

Hello :)

Dnes som sa vrátila z môjho posledného letného výletu- Vysokých Tatier. Do Tatier chodím každý rok, keďže mám babku, ktorá tam chodí často za prácou. Bývame v Hornom Smokovci, čo je časť mesta Vysoké Tatry, takže sme naozaj v "centre diania" a okrem toho máme všetko po ruke. Minulý aj predminulý rok som so sebou zobrala aj kamarátku (už bolo načase, keď tam chodím sama každoročne hádam od piatich rokov), ale tento rok sa nám to nepodarilo, a tak sme sa rozhodli, že na víkend s nami pôjde môj kamarát a otec. Tak sme sa narýchlo rozhodli, obvolali, zbalili kufre a vyrazili za malým dobrodružstvom.

Milujem hory. Milujem lyžovanie a milujem každoročnú turistiku vo Vysokých Tatrách. Ani tento rok sme sa nemohli vynechať náš obľúbený "hiking" a tak sme si vymysleli jednu veľmi peknú prechádzku. Až na to že...deväťhodinovú. A až na to že slovo prechádzka je trošku neprimeraný výraz. Aby som bola presná (mnohí asi budete túto trasu poznať): Z Hrebienku (kam sme sa vyviezli lanovkou) sme vyšli na Téryho chatu, ktorá leží vo výške 2015 m. Z nej sme pokračovali a vyšli na Priečne sedlo (2352m), čo už bolo celkom masaker a mohla by som to nazvať aj mojou najnáročnejšou turistikou vôbec (ale stálo to za to!!!). Z neho sme pokračovali asi dve hodiny na Zbojnícku chatu a z nej potom ešte asi ďaľšie dve hodiny naspäť na Hrebienok. Nice, right?

V momente, keď som sa po reťaziach vyšplhala na to sedlo a videla celý okolitý svet podo mnou, pocítila som neopísaťeľnú eufóriu. Bol to úžasný pocit, že som päť zdolala kus masívnej hory a to všetko po svojich nohách s malým batohom na chrbte. Keď som sa v to ráno zapozerala do tých obrovských masívov, nikdy by mi nebolo napadlo, že by som ešte v daný deň dokázala prejsť tak ďaleko, tak vysoko, veď predsa, pred horami má každý prirodzený rešpekt, nie? Keď som stála hore, nadýchla som sa a v tom momente som si vážila moju rodnú krajinu. Ten výhľad mi pripomenul, čo všetko mi Slovensko dokáže ponúknuť. Možno to nie je panoráma svietiacich newyorkských mrakodrapov. Je to však niečo oveľa viac. Mnoho Slovákov pohŕda Slovenskom a priznám sa, že občas aj ja. A áno, chcem v budúcnosti pravdepodobne žiť v zahraničí. Ale vždy, keď sa vrátim do Tatier, viem, že sem patrím a mám dvôvod tu byť šťastná :)

Téryho chata

pred výstupom na sedlo (je to tá medzera pri tom malom špici medzi dvoma horami, cez ktorú sme sa dostali z jednej doliny do druhej)

celkom horolezci :D

(iphone pic :D)

no a takto vyzeral deň po (zastávka v hoteli Kempinski, bohužiaľ radšej iba na káve, kúpanie by nás vyšlo 50 eur na hlavu :DDD)

Plus fotky z výletu, ktorý som už absolvovala sama s babkou (ten trval približne 6 hod, išli sme zo Skalnatého plesa na Sedlo pod Svišťovkou až na Zelené pleso)