Nostalgy

ALOHA!

Ako to už raz býva, ako som odišla, tak som sa aj vrátila. A neskutočne to ľutujem.


Ľutujem. Druhý týždeň strávený vo Viedni bol NEZABUDNUTEĽNÝ. Hoci aj ten prvý bol dobrý... O tom druhom sa ani zďaleka nedá povedať, že bol dobrý. Keby som bola lingvistka, dokázala by som povedať tisíc slov. Teraz však poviem iba dve- neznesiteľná nostalgia. Neviem, nemôžem, nechcem zabudnúť. Včera som sa prechádzala po meste a v každom druhom okoloidúcom som videla niekoho z campu. A pri každej spomienke sa mi chcelo plakať.



V prvom rade som opäť stretla nových ľudí,  z ktorých mi každý niečo dal do života. A to ma na tom všetkom baví najviac. Prísť, spoznať nové povahy, zistiť niečo o ich živote a kultúre. Tento camp by sa dal inými slovami nazvať aj Európsky Mix. V druhý týždeň som sa skamarátila s niekoľkými Rusmi a v priebehu pár minút som registrovala, ako výrazne je poznať tú ich všeobecne známu tvrdosť,  povýšeneckosť a emocionálnosť. Ale aby som nebola príliš krutá... boli to v podstate veľmi milí ľudia (čudujem sa, že som si nakoniec našla ruských kamarátov, čo sa mi za tie tri roky tuším ani nestalo). Ale samozrejme, v našej partii nemohli chýbať Česi. Je to celkom vtipné, pretože vždy, keď sa odtiaľ vrátim, rozprávam ešte asi týždeň takou všeliakou češtino-slovenčinou. Je strašné, koľko slov som od nich pochytala. Ale nielen slov... Hlavne som od nich nabrala aspoň trochu viac optimizmu (áno, za to som Čechom úplne najviac vďačná) a tiež som si osvojila ich motto zvané: Je to sport. (Význam si domyslite).

Mala by som povedať, že jazykový pobyt ma naučil rozprávať po nemecky. Doslova mi rozviazal jazyk. Horši je to, že po pár týždňoch som na tom podobne, ako som bola aj pred tým. Moja nemčina je práve teraz celkom plynulá. Ale že to tak bude aj o pár týždňov, to by som nepovedala. A práve to mi strašne vadí. Že tam nemôžem zostať dlhšie a osvojiť si ten jazyk (veď sa mi tokonca začal aj páčiť!!!). Ale keď sa na to pozriem z evolučného hľadiska (celkom slovné spojenie), myslím, že každým rokom sa moja nemčina posunie o jeden schod vyššie. A tým chcem povedať, aby ste nečakali, že sa posunie o dva, alebo o tri... To jednoducho po dvoch týždňoch očakávať nemôžete. (Bodaj by ste mohli :/ )

Posledná vec, ktorú by som chcela napísať pred tým, ako zverejním tento článok (a pôjdem spať) je niekoľko slov, ktoré vystihujú môj názor o tohtoročnom pobyte vo viedenskom letnom jazykovom campe (buďme k sebe úprimní- slovo "tábor" je najodpornejšie slovo, aké kedy existovalo. Ďaľšie + angličtiny ;) )

Sloboda. Kreativita. Zábava. Kamarátstva. Vzťahy. Adrenalín. Tréma. Strach. Dobrodružstvo. Zážitok. Veľkomesto. Jazyk. Cudzina. Kultúra. a........

nostalgia.