10 000 and more stuff

 

 Dnešný článok by som začala "zhurta". 

Práve som po dlhšom čase prišla skontrolovať blog, (návštevnosť a nejaké úpravy), keď zrazu vidím číslo 10 274.

Ouch!!!  Vidím správne? 

Asi áno. Keďže iné blogy príliš nesledujem (nie, žeby som nechcela, len času je málo) a ani neviem, aké sú bežné návštevnosti iných (pre mňa sú tieto čísla absolútne relatívne), musím sa priznať, že sa v tom celom veľmi nevyznám. Jednoducho píšem, lebo ma to baví. Píšem, nestarám sa príliš o grafiku blogu ani, ako som už povedala, o ostatné blogy. No návštevnosť ma, ako každého, zaujíma. Keby nechcem aby si to, čo píšem, niekto čítal, založila by som si denník. Ale uznajte, koho to baví??? (ak hej tak sory)

10 000 je číslo, ktoré väčšinou hádžem do kalkulačky, pretože je PRÍLIŠ VEĽKÉ.  No keď som ho uvidela svietiť čierne na bielom pod ikonkou návštevnosť blogu... Naozaj ma veľmi, veľmi potešilo. Ako som už povedala, pre niekoho to je málo, pre niekoho zase veľa. A samozrejme, musím ešte zobrať do úvahy, že na svoj blog chodím občas aj ja sama, aby som videla, ako to vyzerá z estetickej stránky. Ale toho nie je príliš veľa, keďže všetko kontrolujem prevažne z blogspotu. Síce odborník nie som, ale môžem vám povedať, že keď som mala blogy na blog.cz alebo estranky.sk (za kt. sa teraz hanbím :D ), v živote sa mi o čísle  10 000 ani nesnívalo. Takže... yey, thanks again :) Som rada, že aspoň niekto si to číta, pretože o to mi ide.

A zároveň by som sa chcela poďakovať všetkým, ktorí mi môj blog zdieľali, čím mi veľmi pomohli. V prvom rade Mome, pretože nie každý, kto má vyše 10 000 odoberateľov na Facebooku by to spravil. (Áno, je to tak). Ďalej Eme, Deanovi a jednoducho VŠETKÝM, ktorí ste ho akokoľvek šírili. 

(Možno si to ani nečítate, ale nevadí, každá pomoc sa musí spomenúť :) )

***

No teraz by som prešla k tomu, čo sa za posledné dva týždne udialo. Minulú sobotu som s kamarátkou (Emou) išla na predstavenie Cirque du Soleil, čo je pravdepodobne najznámejší a aj najlepší cirkus na svete. Nie, nevystupujú tam zvieratá. A áno, bolo to MEGA!!! Konalo sa to v Bratislave na novom štadióne a mali sme zajednané veľmi dobré miesta. Hoci to bolo nižšie nákladové vystúpenie, nedalo sa to porovnať so žiadnym cirkusom, v ktorom som doposiaľ bola. Jednoducho povedané- umelecký zážitok. Skvelo prepracované choreografie, perfektne načasovaní gymnasti, výborná živá hudba a spev, nádherné kostýmy- vyzerali ako ľudia zo Sídla (Hunger Games) a kulisy. Zo všetkého najviac sa mi páčili dve ázijské gymnastky, ktoré boli doslova ako z gumy. A to nemám tendenciu preháňať. Ale to bolo asi tými dvoma vyoperovanými rebrami. :DD Ďalej vec, ktorú nemôžem nespomenúť- keď bola akože snehová búrka a zo stropu sa spustili biele konfety, ktoré doviali až do hľadiska. A keďže sme boli veľmi blízko,  skončili všade okolo nás. 

(a tak som si pár zobrala domov)

Túto sobotu som zase bola na menšom výlete so sestrou a ujom vo Viedni. Program bol nasledovný: najedz sa, vychoď to pri prezeraní hrobiek Habsburgovcov (:D), potom sa znova najezd, vychoď to nakupovaním, potom sa nezabudni najesť (!!) a prejsť sa do školy, kam som chodila na letný jazykový kemp. Neviem, ako vám to znie, ale kombinácia sestra, ujo a ja bola úplne skvelá, pretože oni dvaja neustále o niečom debatovali (ale bolo to skôr na hranici s filozofovaním), ja som mala čas spomínať na tie najlepšie zážitky v mojom živote a zároveň som sa občas zapojila do ich debaty. Bolo to príjemné, no zároveň veľmi vyčerpávajúce. Po siedmich hodinách chodenia sme ešte išli do Starbucksu, pretože som ešte v lete na jazykovom pobyte vyhrala druhé miesto za lajky na Instagrame (neviem, kto tam tieto súťaže vymýšľal) a dostala som 10-eurovú poukážku.

 Zhrniem to takto- Viedeň je mesto, ktoré nadovšetko milujem a opäť ma nesklamalo. 

Všetky fotky z instagramu ( @looraz)