Xmas timeee!!!

Konečne po dllllhej dobe sedím za počítačom a... píšem.
 Viem, tá veta vyznie možno smiešne, avšak som len neskutočne rada, že som si na to eventuálne našla čas aj náladu. Popravde, rada by som písala viac, avšak vôbec nič mi nenapadá. Už vyše mesiaca (po tom, čo som napísala článok o mladosti) si lámem hlavu o čom písať a priznám sa, že veľmi úspešná nie som. Kamarát sa ma raz spýtal, prečo nepíšem viac na blog a ja som mu sama nevedela odpovedať.. V hlave som si vyvodila, že to určite nie je z dvôvodu lenivosti, skôr som nemala žiaden nápad. A tak mi poradil, aby som napísala o snoch... Konečne výborná téma!!! :) A samozrejme, o necelý týždeň bol príspevok vonku... No zdalo sa mi, že som sa do neho nejakým spôsobom musela nútiť, musela som tuho premýšľať, o čom vlastne budem písať. A iste všetci vedia, že vo veci treba nájsť určitú spontánnosť... Samozrejme, nie vždy to ide, ale aspoň oddtieň spontánnosti by človek v akejkoľvek "tvorbe" mal vedieť nájsť. Ja som to tak ale vôbec necítila, čo ma síce sklamalo, no už som jednoducho strašne chcela o niečom písať. A tak som písala. 

Čo vám poviem.

 Samej sa mi ten článok príliš nepáči, keďže som sa do jeho písania musela prinútiť. A to je vlastne dvôvod, prečo píšem tak málo. 

Niekedy tomu asi treba nechať čas (viac času), pretože ako sama hovorím, časom raz všetko príde ;)


Nebudem sa vyjadrovať k téme "prázdniny", keďže som presvedčená, že čo sa týka tejto veci, všetci sme na rovnakej "vlne". Jedine že by som sa mýlila a niekto by si tajne popri vianočnom stromčeku čítal učebnicu biológie a každé ráno precvičil 10 príkladov z matematiky, aby nááhodou nevyšiel z cviku. Ja ale dúfam, že sa nemýlim a aj u ostatných prebieha všetko tak ako má.

 Čo v mojom prípade znamená- nijak. Áno, práve TO je moja obľubená vec čo sa týka prázdnin. Som absolútne zmierená s tým, že ráno môžem ležať v posteli do dvanástej a vychutnávať si mäkkosť a teplo perín, čo počas školy často nezažívam (dokonca ani cez víkendy). Vôbec mi to nevadí, dokonca čím viac to prekáža ľuďom navôkol mňa, ktorí sú uponáhlaní, nie príliš vianočne naladení- skôr si stresom budujú voči Vianociam čoraz väčšiu bariéru, tým menej ma moja lenivosť irituje. Treba si uvedomiť, že prázdniny sú vyhradené pre školopovinných ľudí  A na to, aby si títo školopovinní ľudia oddýchli. Čo značí, že ozdobovanie stromčeka POČKÁ. Zemiakový šalát a medovníky POČKAJÚ. Predvianočné "upratovanie" (tí, čo ma poznajú budú vedieť, že úvodzovky sú namieste), ako inak, POČKÁ. Som rada, že som ešte nedospela do toho štádia, kedy Vianoce vyvolávajú (ok, nehovorím že všetkým ale...) ľuďom husiu kožu. Treba si ich užívať a nie stresovať, či nám všetko výjde presne podľa plánu. Ani darčeky nemajú predstavovať starosť. Všetko je to o láske a priateľstve a rodine a jedle a hudbe a pohode a tak, viete? Kedy som JA naposledy žiadala niečo špeciálne na Vianoce? Veď na daroch predsa vôbec nezáleži!

(said no kid ever, lol)

Ale nie, teraz buďme k sebe úprimní. Je to milý sviatok, plný pohody a šťastia, ktoré sú občasne okresávané stresom, ale v dnešnej dobe nič nie je perfektné, dokonca ani to, čo by mohlo byť. A čo sa týka tých darčekov... Napriek tomu, že sa teším novým veciam (a samozrejme, to s tým, že nič na Vianoce nežiadam bol vtip- vždy sa niečo nájde), nemyslím si, že tento "zvyk" je zrovna tým najlepším. Ako malé dieťa som vlastne brala Vianoce ako nejaký "darčekový deň". Ani mi na um neprišlo, že tento sviatok je vlastne o niečom ÚPLNE inom. Ako malá som si sotva spomenula na tých, čo už medzi nami nie su, v duchu pri vianočnej večeri som nevzdávala vďaku tým, ktorí si to zaslúžia. Skôr to bolo celé o tom, ako som sa od najskoršej rannej hodiny až po večeru nevedela dočkať momentu, keď "Ježiško" zazvoní na zvonec a ja sa ponorím do materiálneho sveta plného darčekov. Nie, to sa mi nepáči. Ale jasné, bola som malá, odpustím si. A predsalen, bolo to krásne veriť v niečo "nadprirodzené", niečo tak nevysvetliteľné (rodičom vždy išlo to divadlo)... No teraz, keď už vidím vec úplne inak, pociťujem akési sklamanie. A nielen z toho, že tento zvyk ľudí vedie skôr k materializmu ako ku vzájomnému zblíženiu sa, ale aj k tomu už spomínanému stresu a zlej atmosfére, ktorá by ku Vianociam nemala patriť. Veď to už každý pozná, vety typu "Bože, čo mám zas kúpiť na Vianoce..." počuť z každej strany. Eh? Ak už vážne tie darčeky kupujeme len preto, aby boli, tak to ich nám radšej ani netreba.


Aby som však nebola príliš kritická- keď sú darčeky úprimné a milé, je to veľmi pekné gesto, nech už je ich veľa alebo len pár. Pokiaľ tam je naozajstná radosť, nevidím na darčekoch nič zlé (a mňa väčšinou tešia a som im samozrejme z celého srdca vďačná, lebo viem, že nie každý si pod stromčekom niečo nájde :) ). Len si myslím, že by na ne ľudia nemali klásť taký dôraz...


No a čo sa týka zajtrajšieho dňa, už sa veľmi, veľmi teším. Tradične, ako každý rok pochodíme po susedstve, všetko nachystáme a pripravíme sa na sviatočnú večeru. Moja obľúbená časť je asi príjemná rodinná pohodová atmosféra po večeri, keď ku nám príde zbytok rodiny a spolu rozbaľujeme darčeky, rozprávame sa a, samozrejme, jeme to, čo sme si upiekli (hah). K typickým Vianociam patrí (podľa mňa) živý stromček, rozprávky, zdobené medovníky (ktorých pečenie som ale posledné roky zanedbala), vianočné koledy a v neposlednom rade SNEH!!! (Určite nie som sama, koho neskutočne rozčuľuje (nielen) tohtoročné počasie...)

Každopádne, aj napriek otrasným podmienkam (čo sa týka počasia, samozrejme :DD) vám prajem všetkým krásne sviatky... Užite si Štedrý Večer a aj oslavu Nového Roka, pretože to je čas, kedy sa treba naozaj odreagovať a zabudnúť na všetky problémy. Takisto nezabudnite na "new year´s resolutions", veď človek sa neustále má čomu učiť a naprávať určité veci. Dúfam, že v roku  2014 sa budete cítiť novší a lepší a krajší a úžasnejší a (ne)lenivejší a taaaak. Nechcem už priveľa rozprávať, mám len dobrú náladu (veď prečo nie) a asi mám chuť ju preniesť aj na vás. :)


Ahoooooojte.


P.S.: Neberte ma príliš vážne, aj napriek tomu, čo som povedala, vám prajem mnoho super darčekov.

PPS.: Hlavne pri nich nezabudnite, že nie sú prvoradé.