Always take a chance

Ahojte :)

Konečne mám oficiálne voľno od školy a môžem si naplno užívať (prichádzajúce) leto. Mrzí ma, že v poslednej dobe píšem len naozaj zriedkavo, ale po 1)

 počas druhého školského polroka som absolútne nič nestíhala a po 2)

 keď som aj niečo skúšala, nakoniec som to zahodila za hlavu,  netušiac o čom vlastne písať a ani som v tom celkom nevidela pointu. Neberte ma zle. Ale ja nie som ten typ, ktorý dokáže písať o hocičom. Hľadala som nejakú tému... No keď som si ju vybrala, bola buď príliš strohá alebo až moc diskutabilná, takže som sa stratila uprostred sledu myšlienok. Tak  som to nechala na náhodu. A dnes tu sedím a píšem, snažiac sa vymotať zo svojich myšlienok- aj keď ani neviem, ako začať... :)

Minulé leto ma vo Viedni upútalo tričko jedného dievčaťa. Odjakživa som milovala tričká s nápismi a tak som si ho v rýchlosti prečítala.

 "Always take -A- chance".

Hneď sa mi tá myšlienka zapáčila a vždy, keď to dievča prešlo okolo, začala som o nej premýšľať. Až neskôr som si uvedomila, prečo A je s veľkým a v odrážkach. 

Chytiť sa šance je jedna vec. Ale nemožno zabudnúť na to, že niekedy to môže byť prvá a zároveň aj posledná šanca- preto -A- chance.

To už je motivácia.

 Neskutočne ma to dostalo a povedala som si, že tejto vety sa budem držať čo najviac. Keby sa ma predtým spýtali, aké je moje životné motto, nevedela by som ani zaťať. Dnes som si však istá, že pre mňa je to momentálne (samozrejme, vekom sa to môže ešte zmeniť) presne táto veta. Držím sa jej doteraz... a úprimne? 

Zvyčajne funguje. 

Úzko to súvisí aj s jedným videom, ktoré dávnejšie zavesila slávna anglická vloggerka Zoella- Just Say Yes. Je to naozaj inšpiratívne video a musím s ňou absolútne súhlasiť. My ľudia (alebo teda mnohí z nás) máme jeden obrovský problém- stránime sa nových vecí, bojíme sa nevyspytateľných situácií. Nevieme, čo máme od nich očakávať a tak sa jednoducho snažíme pridŕžať overenej klasiky, ktorá je schopná zabezpečiť naše zvyčajné požiadavky. A s tým sa aj počase zmierime, učíme sa s touto rutinou žiť. Ale, popravde, každý z nás občas túži po niečom zaujímavejšom, jednoducho, chceme viac, pretože to staré sa nám počase zunuje. Niektorí sa zmien neboja. Ale väčšina častokrát váha, mnohí dokonca cúvnu späť. 

Je to však naozaj správny postoj?

Poviem vám, stále sa s tým trápim. Ja osobne som človek, ktorý sa veľmi bojí nových vecí a príliš nemá rád zmeny. Ale po pozretí tohto videa som sa nad svojimi rozhodnutiami zamyslela. Človek naozaj žije len raz (tým teraz nejdem obhajovať YOLO, aspoň teda nie v tom zmysle, ako ho všetci poznáme) a preto by sa mal chopiť každej šance, ktorú dostane. Netreba sa ničoho báť, pretože zvyčajne niet čo pokaziť. A ak áno, treba sa z toho poučiť- vstať, oprášiť sa a ísť ďalej (you gotta get up and try, try, try ;) ). Ak sa budeme k veci stavať negatívne, zaškatuľkujeme sa a nebudeme sa ďalej rozvíjať, myslím, že potom nemá zmysel ani naša existencia. A to myslím teraz úplne vážne, pretože to hovorím z vlastnej skúsenosti. Nebudem vám tu teraz opisovať konkrétne situácie, keďže ste určite sami niečo podobné zažili. 

Mám len 16, ale príležitostí som mala viacero. A častokrát ľutujem, že mnohé som odmietla- strach a neistota ma premenili na neprispôsobivú, nudnú a tvrdohlavú Lauru. Nie, neskúsim to! Nebudem nič meniť, nechám radšej všetko tak.... A čo z toho mám? Po určitej dobe len dotieravé výčitky svedomia.

Preto vám chcem teraz niečo povedať. Nenechávajte sa ovplyvňovať druhými- choďte za tým, čo vám radí VÁŠ PRVÝ DOJEM. Ak sa vám naskytne nejaká možnosť a vy viete, že by ste po nej najradšej skočili, neváhajte. Len vás to zbytočne rozhádže a neskôr stratíte chuť. Nemajte obavy z toho, ČO sa stane, ako budú na to reagovať ostatní. Ak to tak cítite, určite tak urobte, lebo za pokus to stojí. Nebojte sa nových príležitostí. Nebojte sa neúspechu, lebo ten tak či tak raz v živote príde.

"Always take -A- chance and remember, JUST SAY YES!"

Nikdy v tom nebudete osamote, aj keď sa tak na prvý pohľad možno zdá. 

Neplýtvajte životom a robte to, na čo v budúcnosti môžete spomínať a nie ľutovať, že ste tak nespravili.

:))

P.S.: Týmto som nechcela pôsobiť ako nejaký poradca, predsalen som asi ešte nebola v až natoľko napätej situácii, aby moje rozhodnutie rozhodovalo o všetkom, no jednoducho to na mňa práve dnes prišlo a píšem to úplne odsrdca. A hoci častokrát nové veci zahodím za hlavu, tie, ktorých sa chytím, VÁŽNE STOJA ZATO.

 A pribúda ďaľší dôvod na úsmev ;).

Týmto som vás chcela aj motivovať, aby ste si užili leto najviac ako viete :)!!!

pa:)